Etymológia a používanie slova tôňa v hydrobiológii

Mikuláš J. Lisický

Hlboké miesta vo vodách, kde sa dalo utonúť (či už v zmysle utopiť sa, alebo zanoriť rybársku sieť) boli nebezpečné a pre ich označenie máme apelatíva vo všetkých slovanských jazykoch a v ich mnohých nárečiach. Toňa, tóňa v takomto význame sa vyskytuje okrem slovenčiny aj v bieloruštine, ruštine, slovinčine a ukrajinčine. Za východiskové, praslovanské, býva v tomto význame považované apelatívum toň, ktoré sa v takejto podobe zachovalo v poľštine, dolnej lužičtine a niektorých západoukrajinských nárečiach. Toń wodna bola použitá v poľskej hydrobiologickej terminológii ako ekvivalent pelagiálu, miesta výskytu planktónu a nektónu. V poľštine má toňa aj podobu tonia a v češtine tůň, tůně. Vo všetkých týchto prípadoch je to aj slovo označujúce miesto s pomalým tokom vody, v poľštine dolnej lužičtine aj krútňavu či vodný vír. Okrem toho v tejto skupine jazykov býva aj označením miesta rybolovu sieťou. V poslednom z uvedených významov bola prevzatá do maďarčiny ako tanya a pravdepodobne regionálne spätne zasa do slovenčiny v podobe taňa (doložené u Bernoláka). Toňa vo význame rybárske obydlie, ale aj úlovok rýb z jednoho záťahu sa vyskytuje v ruštine aj ukrajinčine, v srbochorvátčine je znamená taňa sušiareň rýb. V srbčine a chorvatčine má zároveň toňa pravdepodobne najväčšiu rozmanitosť významov, a to: rašelinisko, trasovisko, rašelinová pôda, zlé počasie, mrzutosť a smrad! V kraňskom nárečí slovinčiny je toňa označením pre kalužu alebo jamu zaplnenú vodou.
V slovenčine máme pre toňu aj označenie tonica a pre malú toňu v záhoráckom nárečí slovo tunka, ktoré korešponduje s poľským nárečovým označením pre plytké jazierka na lúkach, tunie. Tým sa dostávame k problému, že najmä v češtine tůně môže označovať tak hlboké miesta v toku ako aj plytké, prípadne len periodické jazierka ba kaluže. Rulík a kol. (1996) rozoznávajú tieto vodné útvary: dočasná tůň, periodická jarní tůň, přímořská slanovodní tůň bez povrchového spojení s mořem, tůňka v toku. Títo autori apelatívum tůň všeobecne prekladajú do angličtiny ako pool. Príznačné je, že čas zavodnenia takýchto plytkých vodných útvarov, pokiaľ nemajú väzbu na podzemnú vodu, je nepriamo úmerný ich zatieneniu. Tie, ktoré sa naplnia povodňovou vodou a sú na otvorenom priestranstve zanikajú v priebehu dní až týždňov po opadnutí vody, kým tie čo sú v lese môžu pretrvať niekoľko mesiacov. Tu je možno treba hľadať príčinu kontaminácie tone tôňou či lesnou tôňavou v slovenskom jazyku, vyskytujúcou sa občas aj v odbornej literatúre. Iným vysvetlením by bolo, že k tomu došlo nesprávnou úpravou českej tůňe na tôňu podľa vzoru vůně → vôňa. Kým budeme môcť na to vecne odpovedať treba objasniť nasledujúce otázky:

1. Majú „tône“ našich hydrobiológov veľkú hĺbku a sú to teda toňami alebo ide o plytké, prípadne dočasné vodné útvary ?
2. Je zdrojom ich vody voda zrážková, povodňová, alebo podzemná, či majú dokonca dnový výver ?
3. Nachádzajú sa na lúkach či v lesoch ? Alebo je ich umiestnenie nie dôležité ?
4. Vznikli zavodnením terénnej depresie, alebo sú to vlastne stabilizované výmole ?
5. Akej kvality vodu majú (mútnu, priezračnú, chudobnú či bohatú na živiny) ?

Po zodpovedaní týchto otázok a z neho vyplývajuceho rozdelenia takýchto vodných útvarov na viac typov, bude užitočné preveriť a prípadne navrhnúť na použitie nasledovné slovanské apelatíva (viď môj mokroslovanský slovník):
badeňa, baduňa, bajor, bajoro, bajura, bakaj, baľura, bara, barág, barisko, beltak, berij, čanov, čumbarina, debra, duda, hoziro, jandola, jateľ, jezero, kačvara, kadovbyna, kalaba, kalabač, kalabaňa, kalabaš, kalužina, kaverť, koldubaň, kolubaňa, koutob, kovdobaška, krynka, kubaňa, kubik, lača, lak, laka, lazna, lokva, lužina, majdan, molka, muzga, niečieč, okolom, paluža, peľa, plaňa, pleta, rupa, smetalík, splaka, tupilo, tunia, ubao, vodná jama, zajma zasiąkle, zastruga, zbarisko.

Ako vidno slovanské nárečia i spisovné jazyky majú rozmanitosť apelatív pripadajúcich do úvahy pre označenie malých prírodných vodných útvarov. Tie čo sa vyskytujú v slovenčine som zvýraznil tučne.
Rozhodne neodporúčam ďalšie používanie apelatíva tôňa pre vodný útvar.

Lisický, M.J., 2005: Mokroslovanský slovník. Rukopis uložený u autora, 193 s.
Machek, V., 1968: Etymologický slovník jazyka českého. Academia, Praha. 868 s.
Rulík, M., Husák, Š., Květ, J. a kol., 1996: Anglicko-český a česko-anglický slovník pojmů používaných v hydrobiologii a ekologii mokřadů. Min. živ. prostředí ČR, Praha. 175 s.
Żmudziński, L., Pęczalska, A., 1984: Słownik hydrobiologiczny. Państwowe wydawnictwo naukowe , Warszawa. 92 s.