Mikuláš J. Lisický
RE-activities in natural environment
A classification of different restoration and other cognate activities on the ecosystem level as well as their regular terminology are presented. Concrete experiences with rehabilitation measures taken in the last two years on the Morava river are elucidated.
Medzinárodná diskusia čoskoro ukázala, že tu nejde ani tak o deliacu čiaru medzi klasickou a akousi modernejšou teóriou ochrany prírody, teda medzi fundamentalistickým a adaptívnym prístupom, ako o to, čo je poslaním ochrany prírody a aké sú jej reálne možnosti pri súčasných časopriestorových limitoch, a z toho vyplývajúcu skepsu. Takéto diskusie musia zákonite čoskoro prekročiť rámec prírodných vied a reflektovať aj hodnotovú orientáciu spoločnosti. Názory z oblasti tzv. hlbinnej ekológie (správnejšie by bolo označiť ju za environmentálnu hlbinnú psychológiu) napokon diskusiu prenesú až na platformu filozofickú. Je to komplikácia, ale netreba sa jej vyhýbať!
Problém limitov sa zreteľne zviditeľní, len čo definujeme, čo by jednotlivé RE-aktivity mali znamenať. Vzhľadom na nie jednoznačne dohodnutú medzinárodne uznanú typológiu a výskyt homoným i synoným treba túto úvahu účinne rozšíriť o terminologické aspekty. Bez ohľadu na nedoriešené terminologické problémy môžeme tvrdiť, že ekosystémové RE-aktivity predstavujú z hľadiska dôslednosti a účinnosti isté kontinum, v ktorom však z praktických dôvodov vyčleňujeme podľa komplexnosti a dôslednosti aspoň štyri stupne:
I. Striktná obnova, ktorá by viedla k návratu ekosystému do pôvodného prírodného stavu, s autochtónnou biodiverzitou a jednoznačne autoregulačným fungovaním. Napriek ťažkosti definovať "pôvodný prírodný" stav, ktorú radi využívajú plánovači a projektanti na zneváženie celého problému, je možné rámcovo definovať potenciálnu biotu a modelovať správanie ekosystému, keby nebol ovplyvňovaný človekom. Opatrenia, ktoré približujú ekosystém k takto stanovenej limite, možno potom označiť za renaturačné (angl. restoration, nem. Renaturierung, príp. Restaurierung). Renaturácia má zahŕňať obnovu abiotických i biotických parametrov. Je to však vízia, ktorá má svoje pochopiteľné priestorové a funkčné obmedzenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť a závislosť susedných ekosystémov, resp. na hierarchické väzby je v človekom osídlenej krajine takmer nemožné renaturovať ekosystém dostatočne veľkého rádu, napríklad celé povodie. Do úvahy pritom treba vziať i fakt, že prírodné prostredie reaguje dynamicky na antropogénne, ale i na sekulárne klimatické zmeny (C.von Haaren, 1988, Ložek, 1993).
II. Obnova, ktorej cieľom je v daných časopriestorových limitoch zabezpečenie autoregulácie a fungovanie kvalitného ekosystému, blízkeho prírodnému. Ťažiskom je obnova biotických parametrov, ale vzhľadom na častú nemožnosť obnovenia abiotických podmienok a izolovanosť (ostrovný charakter) takéhoto systému, nebýva možné obnoviť patričnú biologickú rozmanitosť v plnom rozsahu. V zmenených podmienkach je účelné stabilitu podporiť aj stanovištne nepôvodnými druhmi. Ide o zlepšenie kvality života, teda revitalizáciu (ang. rehabilitation, niekedy však aj v tomto prípade používajú restoration !, nem. Revitalisierung).
III. Vytvorenie (alebo priam "vybudovanie") nového biotopu simulujúceho autochtónny ekosystém, ale bez časopriestorovej kontinuity. Ide teda o znovuvytvorenie biotopu, ktorý sa kedysi v tejto krajine vyskytoval, ale antropogénne zanikol alebo jeho regionálna frekvencia bola pôvodne výrazne vyššia. Sú to väčšinou malé plochy, ktoré bývajú "naočkované" niekoľkými modelovými druhmi so zámerom funkčnej ekologickej integrácie takéhoto biotopu do existujúcej krajinnej štruktúry. V nemeckej literatúre sú známe ako Natur aus zweiter Hand, v angličtine sa hovorí o recreation. Vzhľadom na to, že poslovenčenie na "rekreácia" nie je vhodné a ide skutočne o symbolickú náhradu škôd, odporúčam termín retribúcia. O skepse súvisiacej s retribúciami pozri Blab, 1985.
IV. Stabilizácia degradovaného ekosystému alebo vytvorenie nového, umelého biotopu, pričom sa často používajú nielen stanovištne, ale aj biogeograficky nepôvodné druhy. Pre tieto aktivity sa u nás zaužíval termín rekultivácia (ang. reclamation, nem. Rekultivierung).
Na záver niekoľko ilustrácií na konkrétnych skúsenostiach, ktoré som získal v posledných rokoch na Dunaji a Morave. V Slovenskej republike žiaľ, nemáme takú premyslenú koncepciu ako napríklad v USA, kde existuje od roku 1968 legislatívne kodifikovaná vízia systémovej ochrany riečnych systémov (The Wild and Scenic Rivers Act, Public Law 90-542). Návrh zásad revitalizácie menších vodných tokov pre Slovensko predbežne spracoval autorský kolektív Macura et al. (1994). Problematika revitalizácie veľkých riek sa však vzhľadom na aktuálne okolnosti (vodné diela na Dunaji a pád železnej opony) vyvíja paralelne, takpovediac za rýchleho pochodu. Kým na Dunaji sa po prevedení toku do derivačného kanála hľadá následne komplexné riešenie pre oblasť starého koryta a inundovaného územia, ktoré by malo byť radikálne veľkorysé (Lisický, 1994), na Morave boli pokusne sprietočnené dva, po desaťročia odrezané riečne meandre.
Pri revitalizáciách riek sa pracuje s veľmi dynamickým systémom. Profil rovnováhy, ktorý sa rieka snaží adaptívne dosahovať, je závislý od drsnosti a tvaru koryta, spádu, množstva plavenín, veľkosti a množstva splavenín a prietoku. To všetko sú parametre, ktoré sa v ostatných storočiach menili prirodzene i antropogénne, a rieka na ne reagovala. Renaturačné opatrenia, pokiaľ výnimočne neprichádzajú už krátko po vykonanej regulácii (ako to bolo na floridskej rieke Kissimmee), sú preto vždy veľkým experimentom. Návrh čiastkovej renaturácie dolného toku Moravy musel okrem obvyklých predpokladateľných limitov daných existujúcim rozsahom medzihrádzového územia a existenciou vodných diel (smerom proti prúdu rieky a jej prítoku) vziať na vedomie aj vodohospodársko-organizačné a politické obmedzenia (t. j. problém depónie vybagrovaných sedimentov, medzištátna hranica a dohody o prietokoch, hraničných kameňoch a pod.). Výsledný prípustný spôsob otvorenia týchto meandrov potom nemohol zabezpečiť množstvá vody a rýchlosti prúdenia, ktoré by nezvyšovali množstvo sedimentov, ale naopak podporili ich odplavenie a zmladenie ekosystému alebo aspoň spomalenie zazemňovania. Stručne povedané, potvrdilo sa, že zásahy, ktoré neobsiahli systémové opatrenia v povodí a nemohli zásadným spôsobom meniť prietok v koryte, nemohli priniesť očakávané pozitíva.
V rozsahu vymedzenom redakciou nebolo možné prebrať problematiku podrobnejšie. Dúfam však, že príspevok vyvolá reakcie čitateľov, a ak redakcia uzná za vhodné, iste nájdeme spôsob, ako sa k téme vrátiť.
Literatúra
Blab J.,1985: Zur Machbarkeit von "Natur aus zweiter Hand" und zu einigen Aspekten der Anlage, Gestaltung und Entwicklung von Biotopen aus Tierökologischer Sicht. Natur u. Landschaft 60, 4: 136 - 139.
Haaren C. von, 1988: Über die Bedeutung von landschaftsökologisch -historischen Betrachtungen für die Naturschutzplanung. Natur u. Landschaft 63, 7/8: 299 -302.
Lisický, M. J., 1993: Renaturácia a revitalizácia - významné aktivity v ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Životné prostredie 27, 3: 117 - 119.
Lisický M. J.,1994: Ekologické a ekosozologické hľadiská fungovania vnútrozemskej delty v podmienkach vodného diela Gabčíkovo. In: Skúsenosti z využitia slovensko-maďarského úseku Dunaja : 64 - 69. Vodohospodárska výstavba Bratislava.
Lisický M.J., 1996: Ekosozológia. Úvod do problematiky. Prírodoved. fak. UK Bratislava, 82 s.
Ložek V., 1993: Limity a cíle renaturace z hlediska vývoje krajiny ve čtvrtohorách. Životné prostredie 27, 3: 120 -123.
Macura V. et al., 1994: Revitalizácia riečnej siete Slovenska. 128 pp. ms. depon. in Stavebná fakulta STU Bratislava.
Blab J.,1985: Zur Machbarkeit von "Natur aus zweiter Hand" und zu einigen Aspekten der Anlage, Gestaltung und Entwicklung von Biotopen aus Tierökologischer Sicht. Natur u. Landschaft 60, 4: 136 - 139.
Haaren C. von, 1988: Über die Bedeutung von landschaftsökologisch -historischen Betrachtungen für die Naturschutzplanung. Natur u. Landschaft 63, 7/8: 299 -302.
Lisický, M. J., 1993: Renaturácia a revitalizácia - významné aktivity v ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Životné prostredie 27, 3: 117 - 119.
Lisický M. J.,1994: Ekologické a ekosozologické hľadiská fungovania vnútrozemskej delty v podmienkach vodného diela Gabčíkovo. In: Skúsenosti z využitia slovensko-maďarského úseku Dunaja : 64 - 69. Vodohospodárska výstavba Bratislava.
Lisický M.J., 1996: Ekosozológia. Úvod do problematiky. Prírodoved. fak. UK Bratislava, 82 s.
Ložek V., 1993: Limity a cíle renaturace z hlediska vývoje krajiny ve čtvrtohorách. Životné prostredie 27, 3: 120 -123.
Macura V. et al., 1994: Revitalizácia riečnej siete Slovenska. 128 pp. ms. depon. in Stavebná fakulta STU Bratislava.
